Transformačné procesy, ktoré zasiahli Slovenskú republiku, sa v značnej miere dotýkali organizácie štátu, kam patrí štruktúra verejnej správy, jej fungovanie a zabezpečovanie verejných služieb. Jedným z hlavných cieľov transformácie je vybudovanie demokratickej spoločnosti, pričom jedným z predpokladov realizácie tohto procesu by mala byť decentralizácia štátnej moci vedúca k rastu podielu samosprávnych orgánov na riadení a organizácií verejných záležitostí, čo je zároveň podmienkou formovania občianskej spoločnosti.

Komunálna reforma ako súčasť reformy verejnej správy má zase za cieľ vytvorenie efektívne fungujúcej miestnej samosprávy na úrovni obcí. Tá by mala byť schopná plniť funkcie a vytvárať podmienky pre ďalší sociálny a ekonomický rozvoj.

V rámci komunálnej reformy je často diskutovaná problematika fragmentácie územnej štruktúry a centrality obcí s vymedzením ich spádových obvodov. V tomto kontexte nastáva problém malých obcí s nedostatočným vybavením či už personálneho, technického alebo finančného charakteru, ktoré výkon niektorých prenesených kompetencií vyžaduje.

Vo viacerých európskych krajinách je tento problém riešený prostredníctvom spoločných úradov, ktorých cieľom je kvalitnejšie a efektívnejšie vykonávanie vybraných prenesených kompetencií štátnej správy.

Publikácia má za cieľ načrtnúť jeden z možných variantov smerovania reformy verejnej správy v Slovenskej republike, pričom sme sa pokúsili vymedziť určité územné jednotky - mikroregióny ktoré by mali plniť integrovanú samosprávnu funkciu a ktoré sú vo viacerých európskych krajinách známe ako municipality. Podľa nášho názoru sú municipality variantným riešením reformy verejnej správy, ktorých prínos uvažujeme vo viacerých smeroch, predovšetkým však v zmysle efektívnosti výkonu kompetencií.