Každý deň je tu rovnaký. Stále ten istý vozík s jedlom, tá istá chodba a tá istá izba. Michal už začínal byť otrávený z toho stereotypu a hlavne z režimu, ktorý tu bol. Sanatórium bolo v plameňoch, neutíchajúce náreky stále pílili jeho uši, no neutíchali. Nič neprestávalo. Ľudia v horiacich izbách stále horeli. Podlahy plápolali stále dookola a nič neľahlo popolom.