Paul sa po ťažkej autonehode ocitol osamotený vo svojom dome. Všetko, čo vtedy prežíval, bolo akési iné. Sivé a bezduché. Okolo domu sa objavil temný les s vysokými stromami. Z lesa sa často ozývali ľudské výkriky a zvierací rev. Paul nedokázal nájsť odvahu vkročiť do tohto lesa. Napriek obavám o svoju rodinu, nemal síl ju ísť hľadať. V domácom väzení zostal dlhý čas. Decembrová zima ešte zhoršovala celú situáciu, lebo v dome nefungovalo ani kúrenie. Hustý sneh pokrýval stromy, a tým sa vytváral akýsi svetelný efekt, zároveň však jediný jas, podľa ktorého sa dalo orientovať. Paul sa dlho nachádzal v akejsi divnej izolácii - ako v zlom sne... Tento príbeh venujem ľuďom, ktorí si neuvedomujú iné, dôležitejšie hodnoty okolo seba. Možno naozaj pokánie prichádza až na samom konci. Až vtedy spoznáme pravdu o zbytočnom preferovaní materiálneho sveta. Zistíme, že to všetko je márnosť. Zostanú len spomienky, pocity a aj tie po čase zmiznú v časopriestore. Paul spoznal tento časopriestor a ani si neuvedomil, akú šancu dostal na nápravu. Snáď sa z neho raz stane naozaj dobrý človek. Človek, ktorý rozdáva lásku v akejkoľvek podobe a nie bolesť. Vítam vás v univerze spravodlivosti. Poďme sa pozrieť, ako by to mohlo reálne vyzerať.